Tag Archive | život

Pre Máriu Magdalénu v Tebe

Jej minulosť bola poznačená hriechom. Niesla v sebe odtlačky čarodejnice, prostitútky, klamárky, zradkyne. Odsúdili ju ako  pomätenú hriešnicu opantanú silou démonov. Vytetovali jej znak viny na telo i na dušu.

Tisíce rokov verila, že je príčinou Kristovho utrpenia – že ona môže za vyhasínanie plameňa bezpodmienečnej lásky. A bola pripravená za túto vinu obetovať všetko – svoju silu, krásu, zdravie, svoje sny, svoju lásku.

Toľko krát zlyhala. Ublížila. Zabila. Podviedla. Seba… Bože, mala toľko dôkazov, že kvôli nej je tento svet strateným miestom. Verila im. Verila, že musí prosiť o odpustenie, inak bude zatratená v ohni pekelných brán. Verila, že musí pykať, inak bude jej línia prekliata a poškvrnená krvou viny.

Nenávidela svoju slabosť, skrývala svoje slzy, tajila bolesť svojej duše. Predstierala, že je silná, že je rozumná. Chcela zabudnúť na divošku, ktorá zurčala v jej žilách. Krotila svoju dušu, spútavala ju reťazami povinností a maskou dokonalosti. Urobila všetko preto, aby sa vmestila do šablóny spoločnosti, aby sa hodila do vzorca tohto sveta.

Takmer to vzdala. Takmer zomrela v šialenstve prázdnych dní. Nenávidela seba a nenávidela muža. Odsudzovala ho za svoju bolesť, za to, že ju nedokázal chrániť, za to, že ju zradil.

Všetku prázdnotu a letargiu niesla vo svojom srdci, duši i vo svojom lone.

A keď už mala pocit, že je koniec, keď prestala cítiť poslednú nádej, vtedy plameň v jej posvätnom srdci, ten, na ktorý zabudla, no ktorý navždy stráži posvätnú ženu v nej, začal hriať. Začal tlieť, najprv slabučko, jemne, takmer nebadane. Začala cítiť teplo na hrudi, netušiac, že z popola povstal Fénix. Snažila sa odísť a nevšímať si ho. No tajomný hlas neznámeho ju lákal. Volala ju pramatka, privolávala ju bohyňa. Ju a jej sestry. Boli tisícky míľ vzdialené, no spomienka na dávne doby posvätných velkňažiek ich akoby zázrakom spájala.

(Art: Lily Moses)

Dnes sú ich tisíce, milióny. Žien, ktoré si spomenuli. Tých, ktoré už nemôžu späť. Nikdy sa nevrátia do temnoty svojej duše, lebo dnes vedia…

Vedia, že vina ani hriech neexistujú a že zlyhanie je iba neprijatou skúsenosťou. Že každá chyba v sebe nesie dar súcitu a múdrosti.

Vedia, že nikdy nie je neskoro začať žiť PRAVDU svojho príbehu.

Vedia, že pomsta a nenávisť nikdy nesplodia pokrok a liečenie, a preto nevstupujú do vojny zbraňami strachu a deštrukcie.

Vedia, že tvorenie je posvätné a robia to, čo milujú.

Vedia, že ŽENA je ŽIVOT. V ich žilách koluje  Gaia. Ich telá aj duše sú posvätným chrámom LÁSKY.

Sú to ženy, ktoré milujú MUŽA. Vo vnútri seba i toho po ich boku. Odpustili, pochopili, prestali súdiť. Opäť otvorili svoje srdcia a bez strachu dovolili mužom, aby ich chránili, aby im boli oporou a aby ich vzájomné spojenie navždy vyliečilo rany duality.

Sú to ženy, ktoré nesieme v sebe. MY, každá z nás, ktorá počúva hlas volania Márie Magdalény. Niet vinníka, niet odsúdeného, niet temnoty. Všetko pominulo a ostalo svetlo posvätnej jednoty.

My všetky v sebe nesieme príbeh Márie z Magdaly. Každá z nás sa zmenila z hriešnice na sväticu. A možno iba z času na čas, keď Luna kvitne v závoji noci a jej odlesk vidno v našich očiach – možno v tej chvíli si s pokorou spomenieme na cestu svojej duše. A potom ju v divokom tanci vášne a radosti požehnáme.

Nech múdrosť poznania tryská a spája posvätnú ženu. Nech naša sila rastie v našej jemnosti a schopnosť odpustiť je znakom života v Novej Zemi.

S láskou
Mirka

Zdroj: http://posolstva.slnkovsrdci.sk/pre-mariu-magdalenu-v-tebe