Tag Archive | bytie

Zdieľajte to, čo hľadáte

Jednou z najkrajších a najprekvapujúcejších skutočností, ktoré môžeme objaviť, je táto:
Čokoľvek hľadáme u iných, už máme, aby sme to sami zdieľali.

Majte krásny deň a zdieľajte to, čo hľadáte… Možno vás prekvapí, koľko možností sa zrazu objaví:)

cl2

Štěstí nehledám, ale nacházím

Nemám pocit, že bych něco hledal, já mám pocit, že jsem to všechno znal, že to nacházím.

Já to nehledám. Já si myslím, že když to člověk začne hledat, tak to nikdy nenajde. Vždycky člověk dělá to, co si jakoby naprogramuje. To znamená, že když si dá program, že bude hledat, tak to bude hledat.

Když to budete hledat, když budete stále hledači, tak nic nenajdete, člověk to musí chodit nacházet.

Někdo hledá štěstí, no tak když bude hledat štěstí, tak ho nikdy nenajde, jak by ho mohl najít, vždyť je všude. To říká Miguel Ruiz, všichni hledají štěstí, všichni hledají krásu, hledají lásku a nevšimnou si, že je toho plný vesmír, je to tady, přímo před očima. Co chci hledat?

Vždyť to tu je.

Nám se to nějak popletlo v hlavě, že šťastný můžu být až když dosáhnu toho, budu mít tamto, všichni budou zdraví… pak budu šťastný. No a je to obráceně, nejdřív můžu být šťasten a toto všechno ostatní pak uvidím úplně jinýma očima.

Jaroslav Dušek

Zdroj: http://www.seberizeni.cz/

Jaroslav Dusek,herec

Jaroslav Dusek,herec

Sunshine sveta lásky…

…ticho nami prejaveného bytia, ktorým sme. Čas, kedy menej znamená viac. Kedy sa kvantum skúseností školy života /životov/ nami prejavuje nie množstvom, ale kvalitou. Skutočnosť, ktorú si uvedomujeme a čoraz viac uvedomovať budeme. Že nami vyžarované dobro a tým i láska je dôležitejšie ako tisíce slov. To ticho v nás rezonuje s múdrosťou. Cítite to? Aké zbytočné a bezpredmetné je vírenie slov o ničom….o ničote, v ktorej je všetko, čo nechávame za sebou, čo máme v minulosti prežité a na vlastnej koži odskúšané. Zaznamenané v bunečnej pamäti. A súčasťou týchto záznamov /stopy/ je, alebo lepšie povedané – bol i strach a všetko, čo so strachom a negativitou v živote človeka súvisí. Všetko, čomu hovoríme nízke vibrácie myšlienok. Pre každú vrstvu /sféru…kvantum/ myšlienkových vzorcov je typická určitá hutnosť svetla a vibrácií zvukov /hustota, frekvencia/.

fewa

Narastaním jednotiek, zhusťovaním svetla narastá i kvantum informácií poľa, v ktorom sa nachádzame a v ktorom majú už niektorí problém sa orientovať. Každý z nás je ako bunka. Niektoré sa na svet pozerajú starým spôsobom /staré vzorce myslenia, v ktorých je všetko, čo v novom svete a jeho myšlienkových realitách už nemá miesto/ – niektoré už spôsobom novým, uhlami pohľadu nového sveta a tým i nového svetla, ktoré čoraz viac vyžaruje človek i planéta. Celkom jednoducho by sme mohli povedať, že motto nového sveta je veta: “Kto s dobrom prichádzaš, buď vítaný.” Všetko, čo je opakom dobra je zlo, ktorému dovoľujeme do našich životov vstupovať tými, ktorí sa v nízkych myšlienkových vibráciach nachádzajú a sami na prejavy ne-lásky reagujú. To znamená, zachytávajú svojimi myšlienkami pre človeka nepozitívne myšlienkové vzorce, ich štruktúry. A to je to, čo teraz skutočne nepotrebujeme. Ani my, ani Zem.

Dôležitým medzníkom…miestom…bodom…akékoľvek pomenovanie použijeme – sú vibrácie slova SOM. Slovo SOM je hranicou myšlienkového rozhodovania sa, či chcem byť tým, kým som bol /a/. To znamená v akých myšlienkových vibráciach sme sa individuálne pohybovali. Na akých vlnách /vlnenie/ sme “plávali”, v ktorej vrstve rieky života sme sa nachádzali. Čo pochopiteľne súvisí s elektromagnetickým vlnením, frekvenciou, mozgovou kapacitou, atď. Kým vyslovíme slovo SOM /rôzne vyskloňované/, je dôležité si uvedomiť, že je to o tom istom momente, ktorý je dobre známy každému maliarovi. Keď zoberie do rúk štetec a paletu a je pripravený maľovať obraz. Keď načrie do farieb a zvukov nízkych vibrácií /keď ku slovu SOM pridáme myšlienky ovládané, manipulované negativitou, strachom/ – podľa toho vyzerá i jeho obraz. Rovnakou energiou pôsobí na okolie, rovnakú energiu vyžaruje. Ale akonáhle vyberie farby a zvuky pozitívnych myšlienkových vibrácií sveta lásky, sveta dobra, sveta krásna a radosti /s čím súvisí príroda a všetky živé bytosti/ – hneď je lepšie na duši každému, kto sa na obraz pozerá. Je na nás, na našej slobodnej vôli, na našom rozhodnutí – aký obraz chceme maľovať. Či negatívny, alebo pozitívny. A nezabúdajme, maľujeme ho spoločne. Bytie nie je o oddeľovaní sa, bytie je o znovu si spomínaní na dobro, ktoré je v nás. Na lásku, ktorou sme. A láska, jej živá a neustále sa pohybujúca, vlniaca, tvorivá energia je jednotná. Je to stav, kedy jeden je všetkými a všetci jedným sú….

Féwa (9. 9. 2015)