“Bol tak ďaleko… takmer neúnosne ďaleko. A predsa, bol všade. Bol jej súčasťou.
Vpísaný do každej bunky jej tela. Cítila ho neustále.
Mala ho pod kožou, vnímala ho vo svojich vlasoch, v každom kroku, pohybe, ktorý urobila, v záhyboch svojho tela; pri pohľade do svojich vlastných očí…
Každá jej krivka odrážala chvíle, kedy kreslil mapu jej podstaty do svojho vedomia…
Do svojho srdca.”
~ K. H.