Povýšenie lásky do stavu vnútorne preciťovaného bytia – odkaz od Féwy

… a preto pšššt, tíško, už nerozprávaj…… Neomieľaj na jazyku slová, ktoré síce chuťové poháriky vnímajú, ale k múdremu srdcu, ktoré vie, sa nedostanú. Nepreniknú škrupinou vlastného precítenia. Škrupinou, ktorá je u každého človeka iná.

Slovo hovorené je spôsob, akým komunikujeme pred “zatiahnutou” oponou času a jeho brán…..sveta, ktorý je v skutočnosti všade okolo nás. Jediné, čo nám bránilo sa ho dotknúť, je iná rozmerovosť vnímania.
Pomyselný košík, s ktorým sme niekoľko predchádzajúcich dní “pobehovali”, je na prasknutie naplnený emóciami akéhokoľvek druhu. Je škálou rôznych pocitov, vôní, chutí nami individuálne prežitého. Takpovediac štandardných i neštandardných. Filmom skúseností, na ktorý sme sa pozerali a súčasne v ňom boli i jednou z postáv deja – sa nám vo veľmi rýchlom slede /často spôsobom, aký sme zmyslove ani nemali šancu postrehnúť/ vracali v bunečnej pamäti zakódované emócie prežitého. Čím dlhšie sme školu života inkarnačne navštevovali /hĺbka precíteného/, tým viac sa nám pred očami búrajú múry nevedomia. Tým intenzívnejšie vieme precítiť už nielen seba. Tým viac sme schopní preklenúť myšlienkovú priepasť medzi dimenziami. Tým viac sme schopní uvedomením si precítiť, aký hlboký význam má pre človeka slovo láska. Láska, ktorá prestáva byť len slovom v momente, kedy v mene /zámerom/ lásky človek koná. A o tom sú a budú energie, ktoré sa pod náporom už nie vetra, víchrice, ale časového tornáda /víru/ budú zviditeľňovať. Čo je pre nás dôležité je – ochota z vlastnej iniciatívy energie svojho vlastného stredu a tým i podstaty bytia opäť prijať. A to sú energie času prítomna, ku ktorému sa časovým vírom vraciame. To je to známe a často spomínaní slovo “teraz”. Byť tu a teraz, ako i v každom následujúcom momente svojho života prítomní. Nedovoľujúci byť zavádzaní, odsmerovávaní myšlienkami iných ľudí, ktorí sa môžu nachádzať na iných úrovnach myšlienkovej dospelosti /to znamená – v iných myšlienkových vibráciach/. Tým i na iných elektromagnetických vlnách mozgovej muskulatúry. Čím nižšie vibrácie tohto vlnenia, tým väčšia pauza /priepasť/ medzi nevedomím a vedomím. Akým spôsobom energie svojho stredu nájsť – k tomu potrebujeme svoj vlastný čas, kedy sa na konštantný tok nelineárneho vnímania /celistvo….nielen zmyslove, ale i mimozmyslove/ naladíme /napojíme/. Svet, ktorý vidíme nám svojou uponáhľanou rýchlosťou, neustálym naháňaním sa za chimérou, neporadí. Tento krok potrebujeme absolvovať sami a tým i znovu sa nájsť. Uvedomiť si, že podstatou bytia je láska a rovnakým spôsobom, ako láska tvorí i konať. Zviditeľňovať jej frekvenciu na Zemi.

Nelineárna dimenzia, ktorú nie sme v nízkych vibráciach sveta hmoty /Matrix/ schopní zachytiť, je neprotipólová. Je dimenziou /dimenziami/, z ktorej sme v “košíku” nosili a zdieľali posolstvá a dary od Boha. Aby i ten najväčší zábudlivec pochopil…..uvedomil si….spomenul si, že i on tieto dary dostal do vienka. Že vymyslieť sa to jednoducho nedá.

Máme dar tvorenia láskou, ktorej nemateriálnym prostriedkom je zrakom srdca /preciťovaním, vcítením sa/ vnímaná realita sveta, v ktorom žijeme. Iným spôsobom nie je možné vidieť nelineárny svet. Jedine empatiou, vcítením sa začíname opäť piť z prameňa vlastnej múdrosti. Uvedomením si, že všetko, čo potrebujeme, je v nás. Tam sú štetce i farby zámych aj zabudnutých tónov /dlho nepoužívaných vibrácií myšlienok Jednoty/. Tam sa nachádzajú i zvuky melódie, ktorá je pre človeka prirodzená. To je spôsob, akým obraciame svet naruby nami prejavenou láskou. To je i zmena, ktorej je každá bytosť na planéte súčasťou.

Tak sa stíšme, nadýchnime sa ticha v nás. V strede víru časovej špirály to budeme potrebovať.
Sme viac, ako sme kedykoľvek boli. Sme oveľa ďalej, ako tušíme. Oveľa ďalej, ako siaha pamäť človeka, ktorý na pláňach Zeme kedy žil. Prešli sme nepredstaviteľne rýchlym prelistovaním v čase, až za moment oddelenia vetve človeka od ríše zvierat, čo súvisí s našimi nepozemskými predkami. Čo to znamená pre nás? Že sa znovu budeme učiť byť bytím so všetkým, čo k tomu patrí. Tým i rešpektovať, že základom evolučného rastu je aspekt duchovný…

Ilona – Féwa (15. 10. 2015)

fewa+

Kaleidoskop duše. Inými slovami – dvere dobru, jeho pozitívnym vibráciam otvorené

Hra farebných sklíčok, ktoré sa otáčaním preskladávali do celkom iných tvarov. Nových farebných kombinácií……obrazcov. Túto skúsenosť máme z času ranného detstva, keď sme s úžasom v očiach “maľovali” meniaci sa obraz. A nevedeli sme sa dočkať, ako bude vyzerať ten ďalší v poradí….
To je opäť jeden z príkladov pre lepšie pochopenie všetkého, čo sa práve deje /začalo diať/. Čistenie zrkadielok /farebných sklíčok/ dotykmi neviditeľných paprskov múdreho srdca /vedomie lásky/. Zvliekame z nich tmavé “návleky”, ktoré nám nedovolili precítiť, počuť, čo nám hovorí naša duša. Aký má zámer to neviditeľné a pritom nesmierne pre nás dôležité fluidum božskej esencie.

Dôvodom intenzívneho čistenia je odstraňovanie bolestí, z ktorých bola /je/ okolo duše postavená rôzne hrubá a vysoká stena. Je strachu plným vrecom nárekov prameniacich v bolestiach nami precítených. A ako z vlastnej skúsenosti vieme, keď nás niečo bolí, tlačí na tele, na duši – nedá sa nám poriadne dýchať. Nakoľko vzduch je ako i voda dôležitým spektrom udalostí súvisiacich so zmenami, je logické, že práve dych je okrem vody nr. 1. očistnou kúrou /terapia nárastom vibrácií, ionizovaných bovisov, uvoľnenie toku energií troch ohrievačov ….meridiány ….a pulznou terapiou Slnka a Zeme/ praskajú švíky strachu plného vreca /vyplávaním, prejavením emócií/. Ako sa “farebné sklíčka”….zrkadielka duše….dostávajú z vreca von :) – ihneď sú zbavované tmavých, zadymených “návlekov”. Zbavujeme sa tým negativity pocitov v citoch, ktoré nám bránili /bránia/ absolútne prirodzene a bez strachu sa prejaviť. To znamená – s prirodzenou ľahkosťou. Bez obáv rôzneho druhu, či charakteru – do nás zakorenených. Bez strachu, obáv, ktoré nám bránia povedať, čo si myslíme, čo cítime, čo sa nám páči /nepáči/, s čím úprimne súhlasíme – alebo nesúhlasíme. Čo cítime /vnímame/ v zmysle princípov Jednoty ako pozitívne, alebo negatívne.

Čistením zrkadielok duše dochádza i ku zmenám energoinformačného poľa človeka i planéty. Je to ako keby sme zobrali do rúk farebné sklíčka zadymené nad ohňom, pokryté neradostným čiernym povlakom. A my ho poriadne umyjeme, naleštíme, aby opäť získali svoju farbu i jas, ktorým prežiarujú, presvetľujú človeka i Zem. Komu sa zadymené sklíčka páčia /myšlienková stagnácia, neustále točenie sa v kruhu pocitov, emócií starých vzorcov myslenia/, ten nie je kompatibilný s novými a neustále pribúdajúcimi energiami Zdroja. Každý z nás má na výber. Nezabúdajme, že nové planetárne energie nemajú s negativitou nič spoločné. Planéta sa holograficky posúva a ku svojmu šťastiu a všetkému, čo s pozitívnymi emóciami súvisí, nepotrebuje žiadne tmavé závoje.

Je to duševný glanc :) ….ku ktorému sa čistením zrkadiel duše vraciame. Tým i uvedomenie si svojej vnútornej krásy /duchovný aspekt bytia/. Tak, ako by sme mohli dušu prirovnať ku špongii, ktorá má schopnosť nasiaknuť hustotu, v ktorej sa nachádza /to sú negativitou podfarbené emócie/ – tak i jej očistená, negativity zbavená krása je energiou, ktorá má schopnosť vzhľadom na svoje vysoké vibrácie – prerastať hmotným telom človeka. Inými slovami – čím čistejšia je naša duša – tým viac sa jej bezkonkurenčná krása zviditeľňuje na povrchu. Je to duševná regenerácia, ktorú práve v intenzívnej miere absolvujeme. S pomocou ľahúčkych dotykov bytostí, ktoré predstavujú množinu jedného slova – príroda…

Ilona – Féwa (17. 10. 2015)

fewa1

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s