Semiačka jedného kvetu… jedného stromu – odkaz od Féwy

Ľahúčko, takmer nepostrehnuteľne sa maximum hutnosti svetla transformujúcej vlny dotkne Zeme a všetkých, ktorí ju obývajú. Silou, akú si väčšina ľudí nevie absolútne predstaviť, pretože zabudli na jej skutočný potenciál. Na kozmickú lásku, na mäkkú hravosť nikde nekončiacich energií, ktoré máme vo svojom srdci. Energií svetla, zvukov nepolarizovanej vlny, ktorá adekvátne rýchlosti nášho chápania, uvedomovania si, naberala na intenzite. Vlna, ktorej sa už takmer dotýkame /a ktorá sa dotýka nás/ je energetické maximum. Ale tak, ako to u mojich informácií chodí, ani teraz by som nehovorila o dátume, ale opäť o dosiahnutej hutnosti svetla a tým i nášho aktívneho prebudenia sa. Pretože i my sme tou galaktickou vlnou – aj v nás a nami sa vzdúva. Avizovaná vlna predstavuje dva potenciály rovnakého charakteru. Týmto potenciálom je Zdroj a ako vieme i my sme svetlom Zdroja. Svetlo je symbolom života. Je energiou, ktorá je neustále v pohybe. Je energiou radosti z tvorenia, ktorým život je. Je všadeprítomnou láskou, ktorá je sama o sebe dôkazom… že je. Pretože bez lásky by život nebol. Je logické, že čím viac je Zem zaplavovaná prirodzeným svetlom, tým je pre temno menej výživná.

Keď svoju pozornosť zameriame na aktuálne pozemské dianie /či už individuálne, alebo celospoločenské/, môže sa nám odstránenie viditeľného zla zdať takmer nereálne. Dôvodom tohto pohľadu i myslenia je nedostatok viery v seba, nedôvera voči vlastnej intuícii. K tomu, čo cítime, citom vnímame, srdcom vidíme, vieme. Jednoducho sa týmito nedokonalými uhlami pohľadu pozeráme len na zápasy tmy a svetla. Ďalej – bez kontaktu s duchovným aspektom – nedovidíme. Čiže nemáme predstavu o dianí za oponou, ktoré prebieha na jednej i druhej /čiernej i bielej/ strane. Od začiatku do konca.
Vesmír nás podporuje vo všetkom /s tým súvisí i pohyb planét, zarovnania, atď./ . Pomáhajú nám všetky sféry svetla. Čo je pre nás v procese transformácie nesmierne dôležité je uvedomenie si, že v jednote /celistvosť/ je sila. Že zámer bytia v jednote je jeden spoločný. I keď rôznym spôsobom tvorenia realizovaný. Ale základom je dobro pre všetkých. Maximum vlny /vlnenie/ je vrcholom návratu do srdca. K myšlienkam, ktoré sú pozitívne pre všetky na Zemi žijúce bytosti. Je vedomým tvorením, ktorého kampasom je srdce, z ktorého vedú cesty k životu v mieri, v porozumení, jednoducho povedané – v láske.
Maximálne hodnoty vlny pôsobia na všetkých rovnako, ale dobre vieme, že každý sme iný. Rôzne myšlienkové vibrácie /vrstvy, sféry/ budú na maximálne hodnoty vlny podľa svojho vedomia, alebo nevedomia reagovať. Energie vyplavia /zviditeľnia/ takpovediac hlavných hercov hry a trúfam si povedať /vzhľadom na priebežné informácie/, že tí, ktorých spoločným zámerom je /bolo/ zlo to jednoducho oddelí od pozitívnej vlny v ktorej sa ukotvíme.

Tak ako je to u mňa zvykom :) , použijem príklad pre lepšie pochopenie všetkého, čo sa už deje a bude následne diať. Skúste si predstaviť, že na papier nakreslíte Zem a na tento obrázok vylejete čierny atrament. Samozrejme nie celú fľaštičku :). Podobne, ako keď sa Vám podarí urobiť machuľu. Vznikne určitý tvar, ktorý sa podobá čiernemu strašidlu s kvapkami medzi výbežkami. A teraz si predstavte, že tento “akt” nahráte ako dokument. Keď si ho pozriete, zistíte, kam všade sa z centra machuľe čierna tekutina dostala. A to je v podstate zlo, na ktoré sa pozeráme a ktoré sa ešte snaží nás zastrašiť.

Keď sa čierny atrament “zažerie” do látky na ktorú sa vylial, je ťažké ho odstrániť. Potrebujeme použiť rôzne spôsoby, “protilátky”, kefu a donekonečna látku prepierať, čistiť. A tento proces opakujeme znova a znova. Stále dookola, kým nie je látka opäť čistá :) . Je to i proces nekonečného čistenia, ktorým sme prechádzali. Nakoľko je náročný, vieme najlepšie sami.

fewa

Sme ako semiačka jedného kvetu… jedného stromu, ktoré boli rozsypané na povrchu Zeme. Sme jedna rodina. Či si to uvedomujeme alebo nie. Sme potenciálom Zdroja svetla, ktoré si so sebou nesieme. Týmto Zdrojom je srdce utkané z paprskov, ktorými do priestoru vyžarujeme lásku. Týmto vyžarovaním oslovujeme svoje okolie, aby si každý z nás /zo semiačok :) / spomenul, že i on /ona/ je Zdrojom svetla na Zemi. A s týmto Zdrojom sa človek bude opäť učiť pracovať. Tým tvoriť realitu takú, akú chce mať… práca s kvantovým poľom….., ktorého mechanizmom je láska vyžarovaná zo srdca. Celkom jednoducho, prirodzene. Kto je napojený na kvantové pole /srdcom tvorí, srdcom sa pozerá/, vie o čom je reč. Kto priebežne sleduje nárast rozpínajúcich sa energií, je informovaný v akom štádiu zmien /zmeny/ sa celoplošne nachádzame. Nielen my, ľudia, ale všetci obyvatelia tejto nádhernej planéty. Že sa už jedná o nárasty nad ktorými zostáva rozum stáť a hlava to neberie :) je pochopiteľné. Keď ale trochu ovládame zvukové vlny….informácie o svetle….informácie o polarizovanom a nepolarizovanom vlnení /vlne/ – v tom prípade sa niet čomu čudovať. Je to tok nepolarizovaného svetla, ktoré priteká do sveta protikladov v ktorom žijeme. Pričom polarizované a nepolarizované svetlo /vlnenie/ predstavuje dva svety a ich rozdielne myslenie. Svet starý a svet nový – myšlienove vibrujúci päťdimenzionálne /multidimenzionalita/.

Vráťme sa k rozliatemu atramentu :) . Je to moment, ktorý sa týka planetárnej histórie, kedy na Zem vstúpilo zlo. Nikým nepozvané. Energia manipulujúca myslením ľudí, ktorí sa čoraz viac stávali otrokom týchto myšlienok….čoraz menej samostatne mysliaci….čoraz menej emoční, empatickí a podobajúci sa čoraz viac strojom ako človeku so srdcom. Temná energia je ako čierna, všepohlcujúca diera. Ako brána na bankovkách, ktorá nás o energiu oberá, ale k nám sa už bránou energia nevracia. To znamená, že postupne narastala na Zemi nerovnováha, ktorá je podstatou nami preciťovaných i fyzicky zažívaných nedostatkov. Čoho dôsledkom bola /je/ i strácajúca sa radosť zo života…..narastajúca obava, strach, negativita. Inými slovami nami prežívaný čas temna. Čas, kedy bolo “vypínačom” svetlo stlmené, aby človek videl len to, čo mu je dovolené. Čas dehonestácie človeka, ktorý bol oberaný o základné životné podmienky a prostriedky, na ktoré má podľa morálneho kódexu každá bytosť právo. A čo je podľa galaktického morálneho kódexu neprípustné. Všetko čo je skutočnou pravdou bolo pred ľudským zrakom i sluchom hlboko “zakopané”, zneviditeľňované, ignorované. Hádzané cez palubu predovšetkým tými, ktorí ľudské nevedomie svojím zámerom podporovali.

Vlna /intenzitu naberajúce vlnenie Centrálneho Slnka….meniaca sa hutnosť svetla a tým i hustota hmoty/, ktorá sa z dvoch proti sebe približujúcich strán /z planetárneho stredu, galaktického stredu / dotkne povrchu Zeme, bude mať podobný efekt, ako keď si dokument s vyliatym čiernym atramentom premietneme od konca a to zrýchleným tempom. To znamená, že čierny atrament sa sebapohlcovaním stráca. A ako bonus, alebo novum prvýkrát v histórii nebude ani v časových skulinách /medzipriestoroch/, v ktorých sa táto energia nachádzala a čakala na svoju príležitosť….

Ilona – Féwa

fewa1

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s