Sunshine sveta lásky…

…ticho nami prejaveného bytia, ktorým sme. Čas, kedy menej znamená viac. Kedy sa kvantum skúseností školy života /životov/ nami prejavuje nie množstvom, ale kvalitou. Skutočnosť, ktorú si uvedomujeme a čoraz viac uvedomovať budeme. Že nami vyžarované dobro a tým i láska je dôležitejšie ako tisíce slov. To ticho v nás rezonuje s múdrosťou. Cítite to? Aké zbytočné a bezpredmetné je vírenie slov o ničom….o ničote, v ktorej je všetko, čo nechávame za sebou, čo máme v minulosti prežité a na vlastnej koži odskúšané. Zaznamenané v bunečnej pamäti. A súčasťou týchto záznamov /stopy/ je, alebo lepšie povedané – bol i strach a všetko, čo so strachom a negativitou v živote človeka súvisí. Všetko, čomu hovoríme nízke vibrácie myšlienok. Pre každú vrstvu /sféru…kvantum/ myšlienkových vzorcov je typická určitá hutnosť svetla a vibrácií zvukov /hustota, frekvencia/.

fewa

Narastaním jednotiek, zhusťovaním svetla narastá i kvantum informácií poľa, v ktorom sa nachádzame a v ktorom majú už niektorí problém sa orientovať. Každý z nás je ako bunka. Niektoré sa na svet pozerajú starým spôsobom /staré vzorce myslenia, v ktorých je všetko, čo v novom svete a jeho myšlienkových realitách už nemá miesto/ – niektoré už spôsobom novým, uhlami pohľadu nového sveta a tým i nového svetla, ktoré čoraz viac vyžaruje človek i planéta. Celkom jednoducho by sme mohli povedať, že motto nového sveta je veta: “Kto s dobrom prichádzaš, buď vítaný.” Všetko, čo je opakom dobra je zlo, ktorému dovoľujeme do našich životov vstupovať tými, ktorí sa v nízkych myšlienkových vibráciach nachádzajú a sami na prejavy ne-lásky reagujú. To znamená, zachytávajú svojimi myšlienkami pre človeka nepozitívne myšlienkové vzorce, ich štruktúry. A to je to, čo teraz skutočne nepotrebujeme. Ani my, ani Zem.

Dôležitým medzníkom…miestom…bodom…akékoľvek pomenovanie použijeme – sú vibrácie slova SOM. Slovo SOM je hranicou myšlienkového rozhodovania sa, či chcem byť tým, kým som bol /a/. To znamená v akých myšlienkových vibráciach sme sa individuálne pohybovali. Na akých vlnách /vlnenie/ sme “plávali”, v ktorej vrstve rieky života sme sa nachádzali. Čo pochopiteľne súvisí s elektromagnetickým vlnením, frekvenciou, mozgovou kapacitou, atď. Kým vyslovíme slovo SOM /rôzne vyskloňované/, je dôležité si uvedomiť, že je to o tom istom momente, ktorý je dobre známy každému maliarovi. Keď zoberie do rúk štetec a paletu a je pripravený maľovať obraz. Keď načrie do farieb a zvukov nízkych vibrácií /keď ku slovu SOM pridáme myšlienky ovládané, manipulované negativitou, strachom/ – podľa toho vyzerá i jeho obraz. Rovnakou energiou pôsobí na okolie, rovnakú energiu vyžaruje. Ale akonáhle vyberie farby a zvuky pozitívnych myšlienkových vibrácií sveta lásky, sveta dobra, sveta krásna a radosti /s čím súvisí príroda a všetky živé bytosti/ – hneď je lepšie na duši každému, kto sa na obraz pozerá. Je na nás, na našej slobodnej vôli, na našom rozhodnutí – aký obraz chceme maľovať. Či negatívny, alebo pozitívny. A nezabúdajme, maľujeme ho spoločne. Bytie nie je o oddeľovaní sa, bytie je o znovu si spomínaní na dobro, ktoré je v nás. Na lásku, ktorou sme. A láska, jej živá a neustále sa pohybujúca, vlniaca, tvorivá energia je jednotná. Je to stav, kedy jeden je všetkými a všetci jedným sú….

Féwa (9. 9. 2015)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s