Dušou maľovaný obraz človeka

Ahojte, máme trošku viac tepla, ako sme zvyknutí :). Slnko pripekajúcim tokom kódov /informácií/ pôsobí na bunečné vnútro, na DNA rebríček, po ktorom stúpame do neba. Aby bolo opäť na Zemi citom viditeľné.
Od včerajšieho /zčasti predvčerajšieho/ dňa k nám prúdi tak intenzívna hojnosť informácií Zdroja, že by som v pohode mohla zostať sedieť pri počítači a len písať a písať. Ale o tom to už nie je. Čas priebežne sa navyšujúcich vibrácií, čiže čas nepreberného množstva informácií, ktoré bolo potrebné individuálnym spôsobom vstrebať – je za nami. Sme anjeli, sme bytosti svetla s telami z mäsa a kostí, ktoré v zmysle transformácie /vzostupu Zeme/ nesieme so sebou do času vzdialeného a pritom tak blízkeho – do času opäť sa prezentujúcej myšlienky prvotného svetla Zdroja. Jednoducho povedané – meníme sa na bytosti svetla, meníme sa na anjela.

Cesta do neba /transmutujúce, modelujúce, reštaurujúce paprsky svetla/ je návratom k duchovným hodnotám. K podstate človeka. Je to trochu iný model spôsobu života, myslenia, ako ten, na ktorý sme boli dlho zvyknutí a ktorý sme mali takpovediac zautomatizovane funkčný. Je to kódex, ktorého hodnoty sú nemenné, nikým a ničím neovplyvniteľné. Rebríčky do neba majú priečky vyskladané z myšlienok /tóny zvukov, vibrácie farieb, vzorce a týmto vzorcom zodpovedajúce vzory/. A každý z nás na niektorej priečke stojí. Rezonuje s konkrétnou myšlienkou – s myslením rovnakej skupiny /sféry/ ľudí. Jednoducho sa nachádza na určitom mieste svojho evolučného vývoja. Mýlime sa, keď si myslíme, že sa jedná o oddeľovanie sa ľudí. Je to len optický klam, kedy ľudia stojaci na vyšších priečkach rebríčka /nový spôsob myslenia/ sú podvedome odsledovávaní nižšími myšlienkovými sférami ľudí. To znamená spôsob, akým svoje myslenie prezentujú /prejavujú sa/. I to je vzájomnosť, kedy jeden druhému a všetci všetkým pomáhame. Sme kolektívne vedomie, ktoré týmto spôsobom neguje nevedomie /nevedomosť/.

Nepredstaviteľne vysoké /jemné, energeticky….frekvenčne modelujúce/ vibrácie sú anjelskou paletou sily i esencie svetla. Jeho zvukových vĺn /vlnenia/. Kvantový mechanizmus lásky, ktorého potenciál je v nás. To je dedičstvo predkov. Genetická výbava, s ktorou sme sa narodili. Individuálnym napájaním sa na tieto vlny sa rôznou intenzitou prejavuje vlnenie v našom živote. Mladneme, máme viac energie, máme čoraz menšiu potrebu spánku, čoraz viac lásky cítime, čoraz viac sa duchovne /emócia, vcítenie sa/ prejavujeme.

fewa

Keby som mala veľmi, veľmi jednoducho a stručne porozprávať príbeh človeka – nebola by to nekonečne dlhá cesta transformácie :) , kedy jeden druhého mlátime obuškami nevedomosti /nevedomia/ po hlave. Bol by to krátky príbeh o ľudskom uvedomení si – o čom to celé je. Že všetky odpovede, ktoré hľadáme, sa nachádzajú tam, kam človek zmyslove nedovidí. Že nebo, ktoré je plné anjelskych svetiel, hviezdnych bytostí uvidíme vo chvíli, kedy si spomenieme na svoj Zdroj svetla a začneme s ním opäť komunikovať. A to sa deje u ľudí, ktorí sa nachádzajú na vyšších priečkach rebríčka. U ľudí, ktorých cesta životom bola zväčša viac – menej tŕnistá. A napriek všetkému, čím prechádzali, neustále vkladali svoje nohy do stôp Krista. Pevní vo svojej viere, ktorá sa šírila ako kvetinová esencia.

Aby som nezabudla, viete, o čom je príbeh, ktorý som spomenula? Je o Bohu a jeho deťoch…..dievčatkách a chlapčekoch….v ľudskom tele. O človeku, ktorého fyzická dospelosť, spôsob, akým vo svete hmoty žije, “donútil” byť tvrdohlavo nedôverčivým voči skutočným potrebám, ktorých základom je nami prejavený cit. Voči sebe, voči druhému človeku, voči Zemi. Cit, vcítenie sa, empatia…..emócia vyvierajúca z prameňa múdrosti bezpodmienečnej lásky. V jeho kryštalicky čistých vodách je i radosť, úsmev, smiech, ktorý bol nekonečne dlho negovaný materiálnymi vzorcami myslenia a správania. Cit, ktorému velí, prikazuje ego. V tom prameni je všetko, na čo sme zabudli a stali sa z nás postupne malé deti. Nedôverčivosťou pohltení pravidlami hmoty. Deti, ku ktorým prišiel Boh a so svätou trpezlivosťou im vysvetľoval jednotlivé lekcie učiva, na ktoré dávno v nízkych vibráciach matérie zabudli. Detičky dupali nožičkami, mlátili okolo seba ručičkami, nadávali, vrieskali, plakali…jednoducho typicky detsky reagovali. Tvrdohlavo stojac na jednom mieste ako somárik :) . Až neskôr /škola života, nadobudnuté skúsenosti/ sa ukľudnili, pozerajúc mu do jeho božských očí a – pohli sa z miesta. Dvihajúc ruku ku “starcovi”. Započúvajúc sa do zvukov jeho slov, plných pochopenia všetkého, čo dieťa cíti, čoho sa bojí. A múdry starec zobral ich ruku do svojich dlaní a povedal /vibrácie éterického svetla/. Poď, ukážem Ti niečo, na čo si nepamätáš. Nebo a anjelov. Aby si na vlastné oči precítilo, čo je láska.

To je nebo, ktoré sa nami na Zemi zviditeľňuje /komunikácia s vyšším Ja, so sebou samým, s fyzicky neviditeľnými realitami/. To je myšlienka, myslenie, ktoré sa vracia na subatomárnu obežnú dráhu Zeme. Myšlienka, ktorá je spomienkou na časy svetla. To je dušou maľovaný obraz človeka…

Féwa – Ilona (18. 7. 2015)

fewa1

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s