Čo nám prináša skutočné šťastie, alebo ako zistíme, že sme na správnej šťastnej ceste

Už s tým, že sme tu a teraz na tejto planéte je veľké privilégium. Sme v časopriestore, kde sa dejú tie najveľkolepejšie zázraky. Každý jeden jednotlivec kráča na svojej ceste života a je to jedno, či je to žena alebo muž, nakoľko spoločne tvoríme jednotu. Nikto z nás nie je tomu druhému podriadený, ale ani nadriadený.

Každé naše nové poznanie nás posúva vpred v tvorbe našej novej reality. Tak ako muž žene zrkadlí jej nedostatky, rovnako aj žena mužovi. Práve preto bez našich zrkadlení, protipólov by sme nič nedokázali. Navzájom sa učíme byť skutočným Mužom, Ženou. Postupne odkladáme všetko to staré a to nové už nefixujeme na seba, ako sme to robili doteraz, či v minulých životoch. Už vieme, že všetko je v pohybe a tak spolu rastieme, aj keď každý z nás vlastným tempom. Veď prečo nie. Všetko je o slobode. Ja som láska a sloboda, ty si láska a sloboda, všetci sme láska a sloboda.

Prestali sme vnímať našu veľkosť cez ego. Naše nové poznania nám umožňujú vnímať našu slobodu úplne inak, než ako to bolo doteraz. Naša veľkosť, múdrosť sa nachádza práve v láske, pokore, bezpodmienečnosti a v spájaní do Jednoty vesmíru.

spojenie

Tak ako na začiatku bol matriarchát a rovnako sme zažili jej tmavú stránku, tak rovnako prišiel patriarchát a jeho tmavá stránka. Súc poučený, dnes už nikto nikomu nemusí dokazovať, kto je kto a kto je ten múdrejší, väčší a neviem ešte, že čo. Načo sa máme rozdeľovať ešte, ak sa môžeme spájať?

Spájať sa, to neznamená, aby sme stratili našu opäť nájdenú slobodu. To vôbec nie. Spoznávame alebo sme jednoducho spoznali len našu jedinečnú osobnú hodnotu v tomto časopriestore, uvedomili sme si našu hodnotu vo vesmíre, vo všetkom. S pokorou v srdci sme ochotní pomáhať, ak nás niekto požiada o pomoc, no zároveň poznáme hranice, kedy dokážeme odmietnuť ľudí, ktorí fungujú naďalej ako energetickí upíri.  Neustále len plačú, vypytujú sa, no zároveň všetko negujú.

Komunikácia už prechádza len cez naše srdiečka. Bolo to ťažké zo začiatku to zvládnuť, kedy nás rozum viedol systémom, čo na to povie ten alebo onen človek, či spoločnosť a atď. Dnes, ak naše srdce nereaguje, alebo ukazuje, že to nie je naša cesta, tak smelo pokračujeme tadiaľ, kadiaľ to cítime. Nie vždy je jasná naša cesta, no naše srdce nás jasne vedie. Aby ste mi rozumeli. Po čase ego začína akceptovať cestu srdca, dokonca rešpektuje jeho rozhodnutia, aj keď absolútne nevie, kam to vedie. Je to samozrejmosť, nakoľko to všetko je pre neho nové. Sú to absolútne nové skúsenosti.

Potrebujeme sa líškať niekomu, či nejako upozorňovať na seba? Už nie. Zvláštne je len to, že ak sme ako malé dieťa, či naše vnútorné dieťa sa prejavuje v nás naplno, pre nich sme ako šialenci, nezrelí, nepochopiteľní. Fakticky nás to už prestalo trápiť. Veď prečo by nás niečo malo trápiť, čo my chápeme a je nám dobre?

Všimli ste si, že či je to rodina, starí priatelia alebo spoločnosť, začali nás známkovať?  No my na oplátku nereagujeme, necítime tú potrebu. „Majster“ sa nepotrebuje obhajovať. Samozrejme ak naše srdce reaguje, tak by bolo vhodné to riešiť. Všetko to, čo nám prináša život, prijímame s láskou a pokorou. Ak aj pre rozum to bude ťažko pochopiteľné, už dokážeme reagovať cez srdce. Sme vďační za každú novú lekciu, lebo je to pre nás ako dar. Práve tieto lekcie nám dávajú silu veriť niečomu pre rozum neviditeľnému. Apropo, aj tak to viditeľné sa prejavuje z neviditeľného. Len kto to už vie?

A mohli sme si všimnúť aj ďalšie veci. Napr: neriešime vek. Prečo? Lebo sme veční ( smiech). Naozaj si pripadám niekedy ako také dieťa. Potrebujeme sebe, či druhým dokazovať našu múdrosť? Nie. Potrebujeme obhajovať naše stanoviská v našich životoch? Nie. Potrebujeme súdiť niekoho, kto podľa zákonov väčšiny nezapadá do davu? Všímajte si, koľko vecí už nepotrebujeme, nepotrebujete. Jednoducho sme slobodní a stále viac slobodnejší.

Na záver ešte niečo. Čo nám prináša skutočné šťastie? Pokiaľ hľadáte návod na šťastie v knihe, v tomto článku, či inde, skúšajte ďalej. To šťastie som našiel v sebe, lebo som si to dovolil nájsť v sebe a nie inde, či u niekoho. Medzi riadkami môžete nájsť inšpiráciu, ale inak všetko je len na vás priatelia, hľadajúci. A ak si myslíte, že sa vystatujem, tak nie. Moja cesta pokračuje ďalej a tak sa mením, ako celý náš svet, vesmír.

Prišli sme sem, aby sme sa zladili ako ľudia a prestali sa rozdeľovať. Či si žena alebo muž, boh či bohyňa, jeden bez druhého sme nič. Práve preto ďakujem všetkým, ktorí ste boli, či ste v mojom živote. Bez vás by som nebol tam, kde som teraz. Milujem vás všetkých.

S láskou a úctou.

Janko

Pre http://gaia2010.sk/ 26.5.2015 napísal  Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s