Košatý strom lásky – odkaz od Féwy

Trochu zafušujem do “remesla” majstrom, ktorí nás s napätím sledujú a snažia sa nám pomáhať. Začnem vetou…COGITO, ERGO SUM…myslím, teda SOM. Známa veta Descarta /…je pense, donc je suis…/. Podľa môjho názoru, je dôležité si túto skutočnosť priebežne v plnej miere pochopenia uvedomovať. Keď nás opantá strach zo všetkého, čo okolo seba vidíme. Skutočnosť, že…keď samostatne myslíme /to znamená – nedovolíme, aby bolo naše myslenie manipulované/ – SME. A najsilnejšia kozmická mantra, slovo SOM neznamená byť otrokom systému strachu, ktorý si trochu pomýlil pravidlá. Pretože systém má človeku pomáhať, má sa o blaho človeka v maximálnej miere starať. Aby bol každý z nás rovnakou mierou akceptovanou ľudskou bytosťou. To znamená – v zmysle rovnováhy, ktorá je základným kozmickým zákonom.

Človek, ktorý je vyskladaný z multisférických génov /jeho genotyp je komplexom kozmickým/ má božský dar citu i myslenia. Dlho trvalo, kým sme dostali príležitosť /zvládnutím náročnej školy životov/ k odprezentovávaniu bohatých teoretických vedomostí nielen, čo sa týka frekvencie 3D, s ktorou sme do detailu v praxi oboznámení – ale i nadštandartných, to znamená nefyzických. A tých bolo podľa mojej mienky vrchovate. Áno, hovorím o okne príležitosti, ku ktorému sme sa dopracovali a ktoré sa aktivuje raz za cca. 26.000 rokov. No povedzte sami. Nestojí to za to byť iní…. lepší… ľudskejší…. empatickejší…. citovejší? Veď cit je stále našou súčasťou. I keď sme na jeho skutočnú hĺbku takmer zabudli. Byť citlivým človekom a citom sa prejaviť nie je hanba – ako bolo mužom od detstva tvrdené. Práve naopak. Lámeme spoločne kruh nezmyslov, ktoré nám boli tlačené do hlavy. Na čele so strachom, ktorý v skutočnosti nie je. Je len lacnou taktikou na manipulovanie. Pretože negativita s emóciami nevie pracovať.

Keď si uvedomíme, čo všetko urobili naši predkovia pre nás, aby sme žili v lepších podmienkach – môžeme sa hanbiť za súhlas, ktorý sme dali k ničeniu planéty. Matky Zeme….Zeme, ktorá je domovom detí, ktoré budú v našich šľapajach pokračovať. Na rozdiel od nás mali dôležitú vlastnosť, že používali ľudský cit a mysleli samostatne. Vedeli, čo je najdôležitejšie. K duchovným hodnotám sa neobracali chrbtom, ani nereagovali s odporom – či nezáujmom. Tak múdri boli a rovnakou múdrosťou disponujeme i my. Len si to uvedomiť. Len pochopiť, že duchovno je emócia…že duchovno je ľudský cit. A konečne vlastným priložením ruky k dielu nás všetkých – pre to i niečo urobiť. S čím súvisí intuitívno… – kreativita stredu nášho galaktického srdca. I naši predkovia zdieľali svoje inšpiratívne nápady. Ale na rozdiel od nás nemali blbenku 3D v hlave.

Nebudem rozoberať detaily informácií – všetci, ktorí sa zaujímame o dianie, vieme, čo sa odohráva na fyzickej i energetickej úrovni. Na povrchu /v ťažkých, čiernych, sivých mrakoch/ je všetko, čo s negativitou myslenia súvisí. A že z týchto mrakov už kvapká “na karbit” i tým, ktorí ju do nás súkali, je očividné i počuteľné na každom kroku. Tieto mraky sú materiálne vzorce myslenia, ktoré sú v novej ľudskej ére nepoužiteľné. Tie biele, ľahúčke, dúhové….sú všetvorivá láska.
Vo včerajších informáciach bola skvelá správa o rozkvitaní éterického kvetu života, pričom éter je päťdimenzionálny. Čiže jasné posolstvo o mieste, času, na ktorom sa nachádzame.
Všetkým, ktorí len mávnu rukou chcem pripomenúť, že tieto jemnučké kryštalické energie sú o preciťovaní. A mnohí z nás, ktorí cítia, že sa niečo veľké deje, to len potvrdia. To sú tí, ktorí nečakajú na zázrak, ale intuitívne tvoria podľa princípov Jednoty. To znamená srdcom, bez očakávania. Nielen pre dobro svoje, ale pre dobro všetkých. V tom je ten veľký rozdiel tvorenia. Kedy neberieme do úvahy len seba. Takým spôsobom máme schopnosť znovu objaviť hlboko v nás zahrabané úlomky radosti a intuitívnou kreativitou radosť preciťovať a zdieľať.

Sme bohovia a nepotrebujeme sa pýtať, či to, čo robíme je správne. Či máme preradiť z dvojky na trojku, alebo vyššiu rýchlosť dopravného prostriedku, v ktorom individuálne cestujeme. My vo svojom vnútri všetko vieme. Sme človekom, ktorý má na to, aby tvoril intuitívne…aby preciťoval, aby samostatne myslel. Netreba zabúdať, že zázrakom, na ktorý vesmír čaká, je vedomie človeka.

Všetko, čo sa viditeľne negatívne deje na planéte, je – zo Zeme i z nás vyplavené zlo. I keď je nad ľudské sily sa na všetko pozerať – bolo jeho odprezentovanie potrebné. V opačnom prípade by neodišlo. O čo sa snaží odchádzajúca sila temnoty – je opäť na nás pôsobiť strachom. Zastrašovať nás. Keď tomuto strachu venujeme pozornosť /tým nechcem povedať, že nemáme mať prehľad o všetkom, čo sa deje/ – čiže strachom reagujeme, sme tam, kde je zlo, ktoré sa zo Zeme vzďaľuje. Ťahá nás tým so sebou. Keď nasmerujeme pozornosť tam, kam sa vraciame /ku svojmu vnútru…tým i k láske, empatii, porozumení…./, keď sa pustíme do práce a začneme srdcu blízkym spôsobom tvoriť – nemá odchádzajúce zlo šancu.

Počas nekonečne dlhého času temna sa bezemočným energiám podarilo takmer vykynožiť lásku. Zatemniť duchovné energie srdca, ktoré je Zdrojom nášho vedomia. Koľko to bolo práce, často bez chvíľe oddychu vedia len tí, ktorí pre Zem i ľudí v tejto sfére pracovali. Individuálne podľa poslania pomáhali. Skutočnosť, že niektorí z nás prišli na Zem z veľmi ďalekých za-…alebo nad- vesmírov, aby kompletnou výbavou /všetko, čo absolvovali inkarnačne/ pomohli pri návrate ľudí z bezvedomia k vedomiu – nie je v tejto realite až tak dôležité. Okrem toho – len málokto by to pochopil. Dôležité je, že sa urobilo všetko pre to, aby si človek uvedomil, že je LÁSKA a podľa toho žil. A aby adekvátne tomuto pochopeniu urobil i on všetko pre seba, pre svoje okolie i Zem, ktorá je jeho matka. Keď sme prítomní /samostatne myslíme, nespoliehame sa, že to za nás urobí niekto druhý…. nezamýšľame sa nad všetkým, čo bolo nami vnímané ako negatívne….keď tvoríme bezpodmienečnou láskou pre dobro všetkých, to znamená touto láskou sa spontánne prejavujeme – sme celiství. Pracujeme so Zdrojom svetla. Sme tam, kde sa rozkonáruje košatý strom lásky……

strom

Zelené výhonky bezpodmienečnej lásky začali ako prvé jarné steblá, stonky prvých jarných kvetov, vyrážať zo Zeme i zo srdca plného citu. Nami prejavovanou energiou, ktorej jemné paprsky otvárajúce srdcia nás neviditeľne spájajú. Intuitívnym prejavením stredu všetkého, čo je láskou. Je to rozrastajúce sa ľudské krásno. Strom večnosti – strom zvestovateľov lásky. Strom, ktorého najjemnejšie výhonky sú v nás. Strom apoštolov svetla….strom fyzicky i nefyzicky vnímaného multiverzálneho bohatstva, ktorého korene sú v strede nášho duchovného srdca, z ktorého prúdia duchovné posolstvá.
Je to esencionálna súčasť energií, ktoré si razia cestu hmotou /materiálnymi myšlienkami/ ako výhonky prvých jarných kvetov. Aby po dlhom čase tápania …..putovania bludiskom do tmy ponorených sfér dovideli do skutočného, neumelého sveta…..preciťovaním. Aby dovideli do sveta ľudského citu, nami zdieľanej radosti.

Už rezonujeme s týmito vibráciami, ktoré sme dlho necítili. S jednoduchým krásnom. Spontánnym, úprimným, bez ohľadu na fyzické spektrum diania. Týmito vibráciami, ktoré sú súčasťou zvukov frekvencie lásky /vnútorným preciťovaním/ – modelujeme, transformujeme, meníme duchom….paprskami nepolarizovaného svetla, svet materiálny. Myšlienkou, ktorá mení rebríček hodnôt a nastavuje zrkadlo tam, kde je to potrebné. Myšlienkou, ktorá už nie je ako mraky, na ktoré sme boli zvyknutí, ale nové….ľahúčke…dúhové. Myšlienkou, ktorá je éterickou súčasťou multidimenzionálneho tvorenia lásky – láskou…

(Informácie z 11. 2. 2015)

Harmonické a súčasne harmonizujúce zvuky – tóny vôní spirituálnej esencie, ktorú dychom prijímame. To sú nesmierne jemné štruktúry, ktoré začali prúdiť z centrálnej čakry Zeme k nám i z nás. Vo fyzickom bytí – v našom živote – ich môžeme vnímať jedine v prírode. Tieto energie reštaurujú naše vnímanie. Esenciou najvzdialenejších subvesmírov….realít….nemateriálnych svetov, ktorých paprsky i vône sú zakódované v bunečnej pamäti /DNA/. Individuálne mimozmyslove videné svety vesmírneho prítomna, ktorého mystérium je pre niekoho zatiaľ nepochopiteľné – pre iného prirodzenou súčasťou všebytia. Sú to nefyzické paprsky, ktorých krása je vo fyzickej realite nepredstaviteľná. Sú to vône esencie nonfyzického svetla.

Z nášho ľudského pohľadu sú tieto energie vibráciami vôní i nefyzických energií kvetov, ktoré nás spájajú s duchovnými energiami a tým i s realitami nemateriálnych svetov. Je to nami prejavená éterickosť citov. To znamená nežné, jemné dotyky, bezpodmienečnou láskou precítené prejavy človeka k človeku….človeka ku všetkým bytostiam. To znamená i bytostiam flory a fauny…

Ilona (Féwa – 12.2.2015)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s