Negovanie finančného strachu – odkaz od Féwy

Rozhojdaná duša, zbavujúca sa najväčšieho strachu. Strachu súvisiaceho s financiami. Stavy smútku, skľúčenosti, psychického i fyzického diskomfortu. Rôznou intenzitou preciťované. To je dianie, ktorého vrchol máme za sebou.

Existenčne nás pod krkom držiaci strach je ako bankovka, ktorú rozmeníme na drobné. Pričom každá minca je kúskom strachu z niečoho….z niekoho. V súvislosti s prežitými situáciami, ktoré nám vytvorili blok /bloky/. To znamená, že sa to týka minulosti. Minulosťou sme boli ovládaní. Takéto drobné mince sa nám doslova sypali na hlavu počas liečenia sebalásky. Všetkému, čo z nás i zo Zeme odchádza, potrebujeme dovoliť, aby sa prejavilo – a následne sa vzdialilo. To znamená – emócie, ktoré sme počas tejto očistnej terapie spracovávali /ešte stále sa to deje/ duševne i fyzicky, boli strachom, ktorý nás dlho manipuloval, ovládal, určoval nám smer, ktorým máme ísť. Že to bol /je/ smer, s ktorým mnohí nie sú vnútorne kompatibilní, netreba rozoberať. Povedzte sami, koľko ľudí robí prácu, ktorá ich baví. Vnútorne napĺňa. Len malé percento. Jediným dôvodom prečo tomu tak je – sú financie. A efekt – ako keď s láskou navarené jedlo nahradíme stravou vo freeshope.

Čiže, vyteká z nás strach /emócie/, ktorý súvisí s financiami a oberá nás o chuť, snahu vykročiť tým smerom, po ktorom skutočne túžime. Ísť cestou, ktorá nám prináša radosť. To všetko sa dialo /deje/ – extrahovaním nesebalásky. Je logické, že negativita čiernej sa snažila vtláčať do nás neistotu, vyhadzovať nás z rovnováhy, vniesť do myšlienok chaos, nedôveru, obavu. Dôvodom je, že má nakakané v gatiach i v topánkach, v ktorých sa jej už poriadne kĺže, šmýka ako na klzkom ľade. Veľmi dobre vie, že sa jej trasie pevná pôda pod nohami.

Keďže primárnym problémom a najviac škrtiacim závažím…sú financie, preciťovali sme odplavujúce sa obavy /strach/ spôsobom, ktorý by sa dal prirovnať k sypaniu “mincí” na hlavu. To znamená – individuálne preciťovaného komplexu strachov, ktorými sme boli najviac ovládaní – zdržiavaní v materiálnych vibráciach.
Tento stav /dianie/ je sebaspoznávanie. Zotieranie čiernej “farby” z bielej tabuľe. Uvedomovanie si, čo všetko v skutočnosti človek dokáže. Aký je schopný, zručný, tvorivo zdatný…..jednoducho úžasný. :)

fewa

Zotieranie čiernej “farby” z bielej tabuľe……ako tomu máme rozumieť? Každý z nás má svoje poslanie. Niekto viac – iný menej fyzicky viditeľné. Každý z nás je dôležitým článkom reťazca, ktorého fyzicky /zmyslove/ vnímateľný štandard prekračujeme. To znamená, že sa začína ozývať naša stará známa bunečná pamäť /DNA/ :). Tým i mnoho nami zabudnutého, zneviditeľneného. Je to bod temnej a svetelnej. Práve v tomto mieste /parabolických bodoch/ najintenzívnejšie vnímame /duševne i fyzicky/ sypanie strachu na hlavu. Tým, že sa oddeľujeme od temnej a zviditeľňujeme vedomie. Hlbšie, k srdcu sa už tieto energie nedostanú. Inak povedané – neviditeľným spôsobom /energeticky/ prekračujeme samého seba. Takpovediac – vystupujeme z vlastného tieňa. Tento krok /akt/ sa individuálne premieta do kolektívneho vedomia. Energia, ktorá bola /je/ k tomuto kroku vynaložená je skutočne enormná. Mnohí z nás procesu liečenia v maximálne možnej miere pomáhajú. Spôsobom, ktorý súvisí s poslaním. Komunikujúc zmyslove i mimozmyslove. Pracujúc na fyzickej i nefyzickej úrovni. Sú to biele, anjelske krídla. Tie teraz najviac pomáhajú utíšiť bolesti. Znovu sa začínajú aktivovať energie radosti, ktoré sú pre človeka veľmi dôležité. Sú to kódy, ktoré nás informujú. Obrazce, ktoré začali byť viditeľné. Tak, ako je každý z nás kúskom mozaiky novej Zeme – i tieto obrazce sú súčasťou jemnohmotnej krajky nového ľudského vedomia, ktoré staré vzorce a vzory zneviditeľňuje.

Nejedná sa o “voľnomyšlienkárske” snahy odtrhávajúce nás od reality. Je to zmena, ktorou sa prejavuje nové myslenie človeka. Bez očakávania, bez snahy vlastniť, ovládať. Je ako neprešľachtený ….jednoducho krásny kvet sedmokrásky, nezábudky, maku, iskerníka, šípkovej ruže. A to je tiež súčasť bodov zlomu. Uvedomenie si, že čo sa zlatom leskne – zlaté byť nemusí. Nie na povrchu je pravda, ale v nás. Vnútri prebudeného….prebúdzajúceho sa človeka. Všetko iné je ilúzia, ktorá reaguje na neporovnateľne vyššie frekvencie – frekvencie lásky, vlniace sa z nás i zo Zeme. Na tieto energie nereaguje “len” Zem a my, ale celé vesmírne bytie.

Féwa (23.1.2015)

bublifuk

Každý z nás vie, čo v skutočnosti chce. O čo sa snaží…o čom rozmýšľa. Keď sa pozeráme len subjektívnym pohľadom /čo chcem len ja a nie my všetci/ nie je to objektívny pohľad. Nie je to jednotné myslenie. Subjektívnym pohľadom používame tie mentálne vzorce, ktorých súčasťou je ego. To znamená, že nás nezaujímajú iní ľudia. Naša pozornosť je sústredená len na nás. Či to tajíme, alebo nie. Je to trojrozmerný /zčasti štvorrozmerný/ pohľad na seba, na realitu, v ktorej žijeme. Kedy jednoducho nedocítime do srdca. Tým ani nedovidíme za hranicu materiálneho sna /frekvencie hmoty/. Nedokážeme precítiť pravý cit a na lásku sa pozeráme povrchne /čo kto má a ako kto vyzerá/. Tým odmietame pravé, skutočné emócie, ktoré sú v nás. Vedomie, pre ktoré žiadny čas neexistuje. Je to bytie v prítomnom okamihu. Čas a jeho delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť je len umelo nastavenými hodinami vo fyzickej realite. Je ilúziou frekvencie hmoty, ktorá má amortizačný prah. Na rozdiel od vedomia, ktoré je večné. To je nekonečno nášho života. Hmota /nevedomosť, nevedomie/ sa rozpadá – vedomie nie. Hmota, ktorá je ubitá z nízkych vibrácií do fyzicky hmatateľných tvarov je pre pochopenie vo sfére nevedomia dôležitým dôkazom. Tým, že zmyslove nedovidíme, nedopočujeme aj mimo frekvenciu hmoty, nedostáva sa nám rukolapného dôkazu, že existuje aj niečo iné….skutočná pravda je inde ukrytá. Že sme len ako slimák v ulite, ktorý má kvôli prezimovaniu blanou uzavretý výhľad do skutočnej reality sveta v ktorej sa jeho ulita nachádza. To je okno príležitosti, ktoré je otvorené. Čím viac sa prejavujeme láskou /čo je pre človeka prirodzené// – tým viac sa jemnohmotnejšími vibráciami rozrastajú vetvičky stromu, ktorým sme. Tým viac vidíme, počujeme – tým viac nám všetko dochádza. Rozjasňuje sa nám pred očami a vypadávajú štople z uší :). Chápeme súvislosti, uvedomujeme si, čo je skutočné a umelé, dôležité a nepodstatné. Vraciame sa k mysleniu, ktorého sa nám nedostávalo, pretože sme nemohúcne, odovzdane čakali, čo za nás vymyslí niekto iný. Blokovaním toku energií sme postupne zaspávali a jednoducho prestali používať svoje myslenie. Žili sme v presvedčení, že tak to jednoducho je a iné nebude, alebo nemôže byť.

Narastaním hutnosti svetla sa vraciame k samostatnému mysleniu. K téme, ktorá je dôležitá. K podstate svojho zdrojového svetla – všetkého čo je – pravá láska. Je to Zdroj svetla, s ktorým sa budeme znovu učiť pracovať. Naša intuitívna kreativita, ktorá je multispektrálna. Čiže fyzická /zmyslové vnímanie/ i nefyzická /mimozmyslové vnímanie/.

Ťažké energie, ktoré sú v materiálnom svete /realite 3D/ dominantné sa presúvajú na iné miesto rebríčka. Čo úzko súvisí s rozpadajúcim sa systémom na planéte, ktorému dominovala tmavá energia. Tieto energie nemajú schopnosť dostať sa nad hranicu 4D. Čo sa udialo po energetickom zlome /body paraboly svetla, ktorých sa energia Zeme dotkla/ je oddelenie trojdimenzionálnych bytostí, medzi ktorými sa to melie, vrie ako v čertovskom kotli. Je to v skutočnosti zápas zla so zlom. Keby sme akt oddelenia mali k niečomu prirovnať – mohli by sme povedať, že sa im nad hlavou zavrela mútna voda, do ktorej nás ťahali a v ktorej sa snažili naše vedomie lásky zneviditeľniť. Že sa okolo nich vytvoril neviditeľný obal, uzatvára kruh v ktorom je všetko, čím ubližovali láske. Je to neviditeľne oddelená /oddeľujúca sa/ bunka negativity , ktorá má na nás tým menší dosah, čím menej pozornosti jej venujeme. Čím menej ju energiou strachu, obáv, negatívneho myslenia vyživujeme. Je to zmena myslenia, ktorá si razí cestu zvnútra /zo srdca/ na povrch. Aby sa nami prejavila v realite života. Je to ale i návrat do svetla vnútornej Zeme. Intuitívnou kreativitou sa opäť vraciame k individuálne nadelenému božskému daru tvorenia lásky – láskou. K tvoreniu, ktoré je blízke nášmu srdcu…k tvoreniu po ktorom túžime.

Ilona (Féwa – 24.1.2015)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s